Membrány obklopujú a chránia mozog a miechu. U cicavcov majú blany tri vrstvy: dura mater, arachnoid mater a pia mater.

V priestore medzi arachnoideou a pia mater (tzv. subarachnoidálny priestor) sa nachádza mozgovomiechový mok (CSF). CSF je špeciálna tekutina, ktorá obmýva mozog a miechu. Meningy a CSF spoločne chránia a tlmia centrálny nervový systém (mozog a miechu).

Vrstvy mening

Každá z troch vrstiev má špecifickú stavbu a funkciu:

  • Dura mater (tvrdá plena) – vonkajšia, silná a vláknitá vrstva. V lebke má často dve zložky (periosteálnu a meningeálnu), medzi ktorými sa vytvárajú durálne sínusy odvádzajúce žilnú krv. V oblasti miechy je dura single-layered a priestor medzi durou a stavcami sa nazýva epidurálny priestor (klinicky dôležitý napr. pri epidurálnej anestézii).
  • Arachnoid mater (pavúčnica) – tenká, priehľadná membrána, ktorá prilieha k vnútornej strane dury. Pod ňou je subarachnoidálny priestor vyplnený CSF a sieťovitými vláknami (trabeculae) spájajúcimi arachnoideu s pia mater.
  • Pia mater (mäkká plena) – veľmi jemná vrstva pevne priliehajúca k povrchu mozgu a miechy, sleduje aj záhyby (sulci) a krvné cievy. Pia zabezpečuje priamy kontakt s nervovou tkanivou a podieľa sa na výmene látok medzi tkáňou a CSF.

Mozgovomiechový mok (CSF)

CSF sa tvorí hlavne v plexus chorioideus v mozgových komorách a následne cirkuluje cez komorový systém do subarachnoidálneho priestoru, kde je absorbovaný späť do žilového obehu prostredníctvom arachnoidálnych granulácií do durálnych sínusov. CSF má špecifické zloženie — prevažne voda, elektrolyty (Na+, Cl−), nízke množstvo bielkovín a veľmi málo buniek (primárne lymfocyty v normálnom stave).

Funkcie menín a CSF

  • Mechanická ochrana a tlmenie nárazov (CSF pôsobí ako hydraulický polstrovaný obal).
  • Udržiavanie konštantného chemického prostredia pre neuróny (iontová rovnováha, odstránenie metabolitov).
  • Buoyancia — CSF znižuje efektívnu hmotnosť mozgu, čím znižuje tlak na spodok lebky.
  • Odvod odpadových látok a zapojenie do glymfatického systému pri očiste mozgu počas spánku.
  • Účasť na regulácii intrakraniálneho tlaku a cirkulácii živín medzi krvou a nervovou tkáňou.

Klinický význam

Meningy a CSF sú zapojené v niekoľkých bežných a život ohrozujúcich stavoch:

  • Meningitída – zápal meníg spôsobený baktériami, vírusmi alebo inými agens; prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, stuhnutím šije a môže byť život ohrozujúci pri bakteriálnej forme. Diagnóza sa často potvrdzuje analýzou CSF po lumbálnej punkcii.
  • Subarachnoidálne krvácanie – krv v subarachnoidálnom priestore (napr. prasknutý aneuryzma) spôsobuje náhlu „bleskovú“ bolesť hlavy a je urgentný stav.
  • Epidurálne a subdurálne hematómy – krvné zrazeniny medzi durou a lebkou alebo medzi durou a arachnoideou, ktoré môžu viesť k kompresii mozgu.
  • Hydrocefalus – nadmerné hromadenie CSF alebo porucha jeho odtoku či absorpcie, vedie k zvýšenému intrakraniálnemu tlaku a rozšíreniu mozgových komôr.
  • Lumbálna punkcia (odber CSF) – diagnostický a niekedy terapeutický postup; vykonáva sa so zreteľom na kontraindikácie (napr. signifikantný intrakraniálny tlak či masy v lebke).

V praxi sú poznatky o meningách a CSF dôležité pri diagnostike neurologických ochorení, pri plánovaní neurochirurgických zákrokov a pri podávaní niektorých foriem anestézie alebo liekov do subarachnoidálneho priestoru. Pozornosť si zasluhuje včasné rozpoznanie akútnych stavov, ktoré narúšajú tieto ochranné vrstvy alebo cirkuláciu CSF.