Renesančná hudba

Vokálna hudba

Skladatelia napísali mnoho omší a motet. V 16. storočí sa zrodil aj madrigal: svetské (nie náboženské) piesne, ktoré sa často týkali lásky. Madrigal vznikol v Taliansku a od 80. rokov 15. storočia sa stal na krátky čas veľmi populárny v Anglicku. Existovalo veľa ďalších svetských piesní, ako napríklad šansón, canzonetta a villanelle. Piesne boli často sprevádzané lutnou. Hudba bola v renesancii dôležitou súčasťou občianskeho, náboženského a dvorského života. Bohatá výmena myšlienok v Európe, ako aj politické, hospodárske a náboženské udalosti v období rokov 1400 - 1600 viedli k významným zmenám v štýloch komponovania, spôsoboch šírenia hudby, nových hudobných žánroch a vývoji hudobných nástrojov. Najdôležitejšia hudba ranej renesancie bola komponovaná na použitie v cirkvi - polyfónne (zložené z viacerých súčasne znejúcich melódií) omše a motetá v latinčine pre významné kostoly a dvorné kaplnky. Koncom šestnásteho storočia sa však mecenášstvo rozdelilo do mnohých oblastí: katolícka cirkev, protestantské kostoly a dvory, bohatí amatéri a hudobná tlač - to všetko boli zdroje príjmov pre skladateľov.

Tlač hudby

Ďalším veľmi dôležitým objavom v tomto období bolo tlačenie hudby. Hudobná tlač sa začala v Taliansku v polovici 16. storočia.

Skladatelia renesancie

Na začiatku 15. storočia vznikla skupina skladateľov, ktorá je dnes známa ako burgundská škola (z Burgundska). Najznámejší bol Guillaume Dufay. Ich hudba znela trochu ako stredoveká hudba.

Koncom 15. storočia sa vyvinul štýl polyfónnej duchovnej hudby, ktorý možno počuť v omšiach Johannesa Ockeghema a Jakuba Obrechta. Ockeghem dokonca skomponoval jednu skladbu, v ktorej sa všetky časti rozvíjajú z jednej myšlienky, ktorá bola použitá ako kánon.

V 16. storočí začali skladatelia písať hudbu s jasným rytmom a pravidelným pulzom. Patril k nim Josquin des Prez a ďalší predstavitelia frankoflámskej školy. Išlo o rímsku školu, ku ktorej patril aj slávny Talian Giovanni da Palestrina. Jeho spôsob písania polyfónie bol vzorom pre tento štýl po mnoho storočí. Študenti hudby sa dodnes musia učiť "Palestrinovu techniku" (ako komponovať v Palestrinovom štýle). Hoci je cirkevná hudba v tomto období prevažne polyfónna, má aj homofónne pasáže, v ktorých hlasy spievajú spoločne tie isté slová. Pomáha to skutočne jasne vystihnúť dôležité slová.

V Benátkach, približne od 1534 až do roku 1600 sa rozvíjal polychorálny štýl. Zbory boli oddelené a spievali z rôznych častí kostola, často z galérií. Táto veľkolepá hudba krásne znela vo veľkých kostoloch, ako napríklad v Bazilike San Marco di Venezia. Títo skladatelia sa často nazývajú "benátska škola". Tento druh hudby písal Andrea Gabrieli a neskôr jeho synovec Giovanni Gabrieli a neskôr Claudio Monteverdi, ktorý začínal v renesancii a žil až do obdobia baroka.

Koniec obdobia renesancie

K prechodu na barokový hudobný štýl došlo okolo roku 1600. Vtedy bola vynájdená opera. To si vyžadovalo nový štýl komponovania. Skladateľ Monteverdi písal v renesančnom štýle približne do rokov 1600 - 1650, keď prešiel na barokový štýl.