Bitka pri Antietame

Pozadie

V lete 1862 sa nádeje Severu, že povstanie bude ľahko potlačené, rýchlo vytrácali. V júli zlyhala kampaň generálmajora Georgea B. McClellana na polostrove s cieľom dobyť hlavné mesto Juhu v Richmonde vo Virgínii. Koncom augusta sa v druhej bitke pri Bull Rune dosiahlo ďalšie víťazstvo Konfederácie. Armády Únie ustúpili späť do Washingtonu, D.C., vzdialeného len niekoľko míľ. V Tennessee a ďalších západných štátoch boli ofenzívy Konfederácie úspešné. To spôsobovalo zlú morálku v armáde Únie.

Po porážke armády Únie vo Virgínii pri Bull Rune viedol Lee svoju Konfederačnú armádu Severnej Virgínie do Marylandu a začal kampaň v Marylande. Na útok na Sever mal niekoľko dôvodov. Po prvé, v údolí Shenandoah bol čas žatvy a Lee potreboval odvrátiť pozornosť Únie od hlavných zdrojov potravín pre svoju armádu. Po druhé, potreboval európsku podporu pre Konfederáciu. Významné víťazstvo na severe by mohlo získať potrebnú podporu a tiež spôsobiť, že pohraničný štát Maryland sa odtrhne. Demoralizovalo by to Sever a možno by ho to prinútilo vyjednávať. Lee si myslel, že armáda Únie potrebuje čas na obnovu a doplnenie zásob a rýchlym postupom by ich mohol zastihnúť nepripravených.

Prelúdium

Odvážnym krokom Lee rozdelil svoju armádu Severnej Virginie na päť menších armád alebo kolón. Tri z nich poslal s generálom "Stonewallom" Jacksonom, aby zaútočili na Harpers Ferry a udržali ho. Takto mohol Jackson kontrolovať údolie Shenandoah. Svoj najväčší zbor, ktorému velil generálporučík James Longstreet, poslal smerom na Sharpsburg v Marylande. Lee 9. septembra napísal osobitný rozkaz 191, v ktorom načrtol jednotlivé kroky všetkých svojich kolón. Zvláštnym zvratom osudu sa kópia rozkazu omotala okolo zväzku cigár a spadla na pole na Best Farm. Zväzok s rozkazom našli vojaci Únie z 27. pluku Indiany. Poslali ho generálovi McClellanovi.

McClellan zostal veliteľom Potomackej armády aj napriek tomu, že v druhej bitke pri Bull Rune nepodporil generálmajora Johna Popea. Keď Lee vstúpil do Marylandu, vo vzácnej výnimke zo svojej zvyčajnej pomalosti sa McClellan pohol rýchlejšie, aby ho odrezal. To, že poznal Leeho plány, dalo McClellanovi príležitosť zničiť Leeho armádu, kým bola ešte oslabená tým, že Jacksona poslal k Harper's Ferry. McClellan sa o Leeho pláne dozvedel 13. septembra. Pochválil sa: "Tu je papier, s ktorým, ak nedokážem Bobbieho Leeho zbičovať, budem ochotný ísť domov." Poslal aj telegram prezidentovi Lincolnovi, v ktorom napísal: "Mám všetky plány povstalcov a chytím ich do ich vlastnej pasce, ak budú moji muži na túto mimoriadnu situáciu pripravení." McClellan však čakal ďalších 18 hodín, kým začal konať. Toto zdržanie poskytlo Leemu viac času na zhromaždenie všetkých zložiek jeho armády. Keďže Lee sa presunul do Marylandu, ponechal oddiely na stráženie dvoch priesmykov cez Južnú horu, Crampton's Gap a Turner's Gap. Boli to dve najdôležitejšie cesty cez 50 míľ dlhé Južné pohorie. Keby McClellan postupoval trochu rýchlejšie, zastihol by Leeho armádu rozptýlenú na druhej strane pohoria. Pri Fredericku v Marylande armáda Únie dostihla Leeho a na Južnej hore sa začali boje. Bol to prírodný útvar, ktorý oddeľoval údolia Shenandoah a Cumberland od východného Marylandu. V ten deň sa o ovládnutie Južnej hory odohralo niekoľko bitiek. Konfederanti boli zahnaní späť s veľkým počtom obetí. McClellan mohol zničiť Leeho armádu, ale opäť vyčkával, čím dal Leemu čas na preskupenie.

Bitka

O tri dni neskôr sa obe armády pod vedením Leeho a McClellana opäť stretli 17. septembra 1862 medzi Antietam Creek a mestom Sharpsburg v Marylande. Bitka pri Antietame, nazývaná aj bitka pri Sharpsburgu, bola nielen najkrvavejším dňom americkej občianskej vojny, ale aj jediným najkrvavejším dňom v amerických dejinách. Vojská Konfederácie zaujali obranné pozície za Antietam Creek. Na tomto mieste sa McClellan rozhodol zaútočiť.

Na úsvite 17. septembra zaútočili vojaci Únie pod vedením generálmajora Josepha Hookera na Leeho jednotky z ľavej strany. Ako obe armády bojovali proti sebe, boje sa rozšírili na miestne kukuričné pole a do okolia kostola Dunker. Jednotky Únie stále útočili na konfederátov pri potopenej ceste. Podarilo sa im preraziť stred konfederačných línií.

Neskoro popoludní sa do boja zapojili ďalší vojaci Únie pod vedením generálmajora Ambrose Burnsidea. Obsadili kamenný most cez potok Antietam Creek a presunuli sa k pravej strane konfederačných vojsk. Keď však Burnsideovi vojaci zaútočili, prišli ďalší vojaci Konfederácie. Konfederačný generálmajor A. P. Hill viedol svoju divíziu vojakov z Harpers Ferry do Antietamu. Keď Hillova divízia dorazila, bola schopná protiútoku (boja proti Burnsideovým vojakom). Pre jednotky Únie to bolo prekvapenie, ktoré sa vydarilo. Vojská Konfederácie zahnali Burnsideových vojakov späť a ukončili bitku. Aj keď mal McClellan viac vojakov, nedokázal zničiť Leeho armádu. Lee dokázal presúvať svoje jednotky, aby čelil každému McClellanovmu útoku. McClellan tiež nepovolal svoje početné záložné sily (vojakov v pohotovosti), ktoré mohli pomôcť nadviazať na úspechy Únie.

Následky

Nasledujúci deň obe armády pozbierali svojich ranených a pochovali svojich mŕtvych vojakov. Potom Lee stiahol svoju armádu späť do Virgínie. McClellan nešiel za Leem, čo prezidenta Lincolna frustrovalo. Z vojenského hľadiska bola bitka nerozhodná. Keďže však Leeho vojská ustúpili z Marylandu, Lincoln vyhlásil, že zvíťazil. Využil túto príležitosť na vydanie vyhlásenia o oslobodení.