Bitka pri Antietame bola dôležitou bitkou v americkej občianskej vojne.Historici ju nazývajú aj bitkou pri Sharpsburgu. Bitka sa odohrala 17. septembra, 1862, neďaleko mesta Sharpsburg v štáte Maryland. Považuje sa tiež za najkrvavejšiu bitku v občianskej vojne. Bola to prvá veľká bitka v občianskej vojne, ktorá sa odohrala v pohraničných štátoch. Obe strany dúfali, že veľké víťazstvo ich strany spôsobí, že vojna bude krátka.

Pri Antietame bolo zabitých, zranených alebo nezvestných približne 22 720 vojakov. V histórii Spojených štátov sa nikdy neuskutočnila iná jednodňová bitka s toľkými americkými obeťami. Boli však aj iné bitky, ktoré trvali viac ako jeden deň a v ktorých padlo viac Američanov. Napríklad neskoršia bitka pri Gettysburgu trvala tri dni a jej počet amerických obetí sa odhaduje na 51 000.

Pozadie a velitelia

Po víťazstve Konfederácie v bitke pri Second Bull Run na juhu, generál Robert E. Lee z Army of Northern Virginia vykonal inváziu do severnejších území s cieľom oslabiť morálku severu, získať zásoby a prípadne získať politické uznanie pre Konfederáciu. Proti nemu stál veliteľ Únie, generál George B. McClellan, ktorý viedol Army of the Potomac. McClellan mal viac vojakov, ale bol známy svojou opatrnosťou a zdržanlivosťou pri rozhodovaní.

Priebeh bitky

Bitka sa začala ráno 17. septembra čelnými útokmi Únie na pozície Konfederácie pri poli známej ako Cornfield. Boje sa rýchlo rozšírili pozdĺž úzkeho predpolia pri potoku Antietam, kde sa striedali útoky a protiútoky. Hlavné momenty bitky zahŕňali:

  • Cornfield – intenzívne pešie boje, ktoré spôsobili veľké straty na oboch stranách;
  • Sunken Road (takzvaná „Bloody Lane“) – úzka priehlbina, v ktorej sa sústredili obranné pozície Konfederácie a kde sa odohrali kruté boje s vysokými stratami;
  • Burnside's Bridge – strategický kamenný most, ktorý obsadil a bránil malý kontingent Konfederácie, kým upriamené útoky Únie nakoniec neprinútili južné sily k ústupu.

Bitka bola charakteristická chaotickým a krvavým stretom na relatívne malej ploche, veľkým počtom jednocieľových útokov a slabou koordináciou v dôsledku neprehľadnosti boja a obmedzenej komunikácie. Dôležitým momentom pred bitkou bolo aj nájdenie tzv. Special Order 191 – papieru s partiálnymi rozkazmi Leovho plánovania. Ten dokument dal McClellanovi informácie, ktoré mu umožnili zaútočiť s vedomosťou rozdelenia Konfederácie, hoci McClellan opäť váhal a nevyužil úplne svoju výhodu.

Straty a následky

Celkové straty boli obrovské: približne 22 700 mŕtvych, ranených alebo nezvestných – z toho približne 12 400 na strane Únie a približne 10 300 na strane Konfederácie (údaje sa líšia podľa zdrojov). Bitka síce skončila bez jasného rozhodujúceho víťazstva na bojisku, ale strategicky sa počíta za výhodu Únie, pretože Lee bol nútený ústupom späť do Virgínie a už neopakoval útočnú kampaň na severe v tom roku.

Následkom bitky prezident Abraham Lincoln získal dostatočný politický priestor na vydanie predbežného dokumentu Emancipačnej deklarácie (preliminary Emancipation Proclamation) 22. septembra 1862, ktorý menil charakter vojny — zameral ju nielen na zachovanie Únie, ale aj na zrušenie otroctva. Toto rozhodnutie tiež znížilo šancu na diplomatické uznanie Konfederácie zo strany Veľkej Británie či Francúzska.

Pamäť a dedičstvo

Miestom bitky je dnes Sharpsburg a oblasť okolo potoka Antietam je zachovaná ako Sharpsburg National Battlefield, kde sú zachované zákopy, mosty a pamätníky venované padlým z oboch strán. Bitka pri Antietame zostáva v histórii zapamätaná ako najkrvavejšia jednodňová bitka v dejinách Spojených štátov a je dôležitým momentom, ktorý ovplyvnil politický i vojenský vývoj občianskej vojny.