Jeremy Bernard Corbyn (narodený 26. mája 1949) je britský politik a dlhoročný poslanec Dolnej snemovne. V rokoch 2015 až 2020 bol lídrom Labouristickej strany a lídrom opozície. Od roku 1983 je poslancom parlamentu (MP) za Islington North. Za lídra Labouristickej strany bol zvolený v roku 2015. Corbyn sa verejne označuje za demokratického socialistu a počas celej kariéry presadzoval ľavicové politické programy, dôraz na sociálnu spravodlivosť, silné verejné služby a reguláciu veľkých korporácií.

Rané obdobie a začiatok politickej kariéry

Corbyn sa narodil v Chippenhame v grófstve Wiltshire. Pred vstupom do aktívnej politiky pracoval ako zástupca rôznych odborových organizácií a bol zapojený do miestnej politiky. V roku 1974 bol zvolený za člena Rady Haringey. Neskôr pôsobil ako tajomník Labouristickej strany volebného obvodu Islington (CLP). Do Dolnej snemovne sa prvýkrát dostal v roku 1983 a od tej doby bol opakovane znovuzvolený za zástupcu svojho obvodu.

Poslanecká činnosť a aktivizmus

Corbyn je známy dlhoročnou angažovanosťou v oblasti ľudských práv a medzinárodného aktivizmu a získal za túto prácu viacero ocenení. Ako poslanec bol často hlasným kritikom interných aj vládnych politík; je známy svojím aktivizmom a hlasovaním proti labouristickému biču, keď strana vládla pod vedením New Labour (Tony Blair, Gordon Brown), a opakovane sa staval proti vojnám a intervenciám, ktoré považoval za neopodstatnené. Od roku 2010 aktívne podporoval hnutie proti úsporným opatreniam a usiloval sa o zrušenie úsporných škrto v verejnom sektore a o zvýšenú ochranu sociálneho zabezpečenia.

Hlavné politické postoje

Corbyn presadzoval politiky, ktoré zahŕňali väčšie verejné investície do zdravotníctva, školstva a bývania, návrat k štátnej kontrole niektorých odvetví (napríklad železníc alebo pošty), prísnejšie opatrenia proti daňovým únikom veľkých podnikov a bohatých a rozšírenie sociálnych služieb. Bol výrazne protivojnovým a protijadrovým aktivistom, podporoval politiku voľby nezasahovať do cudzích konfliktov (neintervencionizmus) a jednostranné jadrové odzbrojenie.

Je členom viacerých medzinárodných a ľudskoprávnych organizácií vrátane Socialistickej skupiny, Palestínskej kampane solidarity, Amnesty International a Kampane za jadrové odzbrojenie (CND). Od júna 2011 do septembra 2015 bol národným predsedom koalície Stop vojne.

Voľba za lídra a interné konflikty

Po porážke labouristov v parlamentných voľbách v roku 2015 a odstúpení Eda Milibanda oznámil Corbyn 6. júna 2015 svoju kandidatúru na post lídra Labouristickej strany. Napriek očakávaniam establishmentu získal silnú podporu od členov strany, odborov a ľavicových aktivistov a 12. septembra 2015 sa stal lídrom strany s 59,5 % hlasov v prvom kole.

V júni 2016, po udalostiach súvisiacich s hlasovaním o odchode z EÚ, časť labouristických poslancov stratila dôveru v Corbyna a hlasovala o vyslovení nedôvery s výsledkom 172 ku 40; predtým odstúpila približne dve tretiny Corbynovho tieňového kabinetu. Následne prebehol druhý súboj o post lídra, v ktorom sa pôvodne prihlásili Angela Eagleová a Owen Smith. Eagleová čoskoro stiahla svoju kandidatúru a 24. septembra 2016 Corbyn obhájil post lídra s výraznejšou väčšinou 61,8 %.

Voľby 2017 a 2019

Po vyhlásení parlamentných volieb v roku 2017 Corbyn predstavil program, ktorý mal byť „skutočnou alternatívou“ ku konzervatívnej vláde. Labouristická strana v týchto voľbách zaznamenala významný zisk opozičných hlasov a získala viac kresiel v porovnaní s predchádzajúcim parlamentom (Labour získal približne o 30 kresiel viac), v dôsledku čoho konzervatívna strana stratila absolútnu väčšinu a zostala v moci ako menšinová vláda s podporou iných skupín.

V roku 2019 Corbyn predstavil plán na zabránenie brexitu bez dohody, ktorý zahŕňal vytvorenie dočasnej vlády a následnú kampaň za „verejné hlasovanie o podmienkach odchodu z Európskej únie vrátane možnosti zotrvania“. Téma brexitu, interné rozpory v strane a kontroverzie okolo vedenia prispeli k výrazným strátam Labouru v parlamentných voľbách v roku 2019, keď strana utrpela jednu z najhorších porážok od roku 1935 a počet jej kresiel sa značne znížil. Po voľbách Corbyn oznámil, že nepovedie labouristov do ďalších volieb, čo otvorilo súťaž o vedenie, v ktorej zvíťazil sir Keir Starmer a 4. apríla 2020 Corbyna nahradil.

Kontroverzie a obvinenia z antisemitizmu

Počas jeho líderského obdobia sa Labour stretol s opakovanými obvineniami z nedostatočného riešenia antisemitizmu medzi niektorými členmi. Corbyn verejne kritizoval antisemitizmus a v rôznych prejavoch a vyjadreniach odsudzoval prejavy nenávisti, no pre mnohých pozorovateľov a členov židovskej komunity bolo predmetom sporu, či strana počas jeho vedenia urobila dosť rýchlo a efektívne v boji proti týmto problémom. Vyšetrovanie nezávislého úradu Equality and Human Rights Commission (EHRC) viedlo k zisteniam, ktoré Labour následne oficiálne akceptoval. V októbri 2020 Corbynove komentáre týkajúce sa záverov EHRC viedli k jeho dočasnej suspenzii zo strany a k odobratiu poslaneckého biča, čo znamenalo, že na určitý čas nesedel ako oficiálny kandidát labouristov v parlamente.

Po líderskom období

Po odchode z funkcie lídra zostal Corbyn aktívny v politike ako poslanec a verejný komentátor. Jeho obdobie na čele strany prispelo k posunu v debatte o smerovaní Labouru a vyvolalo širokú verejnú diskusiu o otázkach, ako sú hospodárska politika, zahraničná politika, reakcia na rasizmus a spôsob, akým by mala strana riešiť vnútorné konflikty a škandály.

Osobné poznámky a ocenenia

Corbyn si počas kariéry vyslúžil uznania za svoju charitatívnu a aktivistickú činnosť v oblasti ľudských práv, medzinárodnej solidarity a mierových hnutí. V súkromí je známy ako politik s konzervatívnym životným štýlom a dlhodobým zapojením do komunít a občianskych kampaní. Jeho postava a politické postoje vyvolávajú silné emócie na oboch stranách politického spektra: pre stúpencov je symbolom návratu k tradičným labouristickým hodnotám, pre kritikov predstavuje príklad polarizujúcej líderskej éry.