Toussaint L'ouverture

Raný život

O ranom živote Toussainta L'Ouvertura sa vie len málo, pretože zdroje sa rozchádzajú. Prvé záznamy o jeho živote pochádzajú od jeho syna Isaaca L'Ouvertura. Väčšina historikov uvádza, že Toussaintovým otcom bol Gaou Guinou, ktorý bol synom kráľa Arrada. Kráľ Arrada, nazývaný aj Veľký Arrada, bol kráľom dnešného Beninu. Jeho matka bola druhou manželkou Gaoua Guinoua.

Väčšina zdrojov uvádza, že Toussaint L'Ouverture sa narodil na plantáži Bréda v Haute de Cap v Saint Domingue. Dátum jeho narodenia nie je známy. Pravdepodobne na deň Všetkých svätých, pretože jeho meno "Toussaint" znamená vo francúzštine "všetkých svätých". Keď sa začala haitská revolúcia, mal pravdepodobne okolo 50 rokov. Rôzne zdroje uvádzajú dátumy narodenia od roku 1739 do roku 1746. Keď bol dieťaťom, bol malý a slabý. Ako dospelý bol však známy svojou veľkou vytrvalosťou a jazdeckými schopnosťami.

Vzdelávanie

Väčšina zdrojov uvádza, že Toussaintovi dal dobré vzdelanie jeho krstný otec Pierre Baptiste. Vo veku 20 rokov ovládal tri jazyky, francúzštinu, kreolčinu a trochu latinčiny. Mal tiež znalosti o liečivých rastlinách.

Manželstvo a deti

Toussaint sa oženil so Suzanne Simone Baptiste v roku 1782. Suzanne bola pravdepodobne jeho sesternica. Ľudia si myslia, že mal 16 detí a že 11 z nich zomrelo ešte skôr ako on sám. Jeho najstarší syn bol adoptovaný. Dvaja synovia, ktorí sa narodili z jeho manželstva so Suzanne, boli Isaac a Saint-Jean.

Otroctvo, sloboda a pracovný život

Toussaint bol známy tým, že až do začiatku revolúcie bol otrokom. Vo veku 33 rokov sa stal slobodným. Keď bol slobodný, stal sa bohatším a začal mať viac majetku. Počas revolúcie zarobil veľké množstvo peňazí a bol vlastníkom viacerých nehnuteľností.

Náboženstvo a spiritualita

Počas svojho života bol Toussaint L'Ouverture považovaný za rímskeho katolíka. Na plantáži Bréda sa často používala aj spiritualita vodou. Kombinovalo sa s katolicizmom. Nie je známe, či mal Toussaint s týmito náboženstvami a spiritualitami niečo spoločné. Keď bol vládcom Saint-Domingue, tvrdil, že nie.

L'ouverture bol slobodomurár. Historici si to mysleli, pretože vo svojom podpise používal slobodomurársky symbol.

Haitská revolúcia

Saint-Domingue (neskôr Haiti) bolo najväčším producentom cukru na svete a dodávalo cukor mnohým krajinám. Nachádzalo sa tu viac ako 800 cukrových plantáží. Niekoľko bohatých rodín a 500 000 afrických otrokov na Haiti úplne prevyšovalo počet otrokov. Aby zabránili otrokom vzbúriť sa a prevziať moc, Francúzi používali hrozné metódy, aby otrokov udržali bezmocných.

Haitská revolúcia sa začala, keď Francúzi, ktorí vlastnili plantáže, chceli získať nezávislosť. Otroci však chceli niečo iné, chceli slobodu. V roku 1791 sa vzbúrilo približne 100 000 otrokov. Spálili všetku cukrovú trstinu na poliach a zabili stovky otrokárov. V tejto počiatočnej fáze sa Toussaint L'Ouverture ešte nepridal. Po niekoľkých týždňoch však vzal svoju rodinu do španielskej kolónie Santo Domingo, aby ju ochránil, a pomohol dozorcom plantáže Bréda opustiť ostrov, ak veríme zachovaným dokumentom.

Toussaint L'Ouverture bol jedným z vodcov povstania. Zúčastnil sa na rozhovoroch o stratégii. Bol v kontakte so Španielmi, ktorí podporovali povstanie, pretože dodávali potraviny otrokom, ktorí sa vzbúrili. V roku 1801 sa presťahoval do Santo Dominga a prevzal kontrolu nad územím. Oslobodil otrokov a napísal ústavu pre Santo Domingo.

Keď sa Napoleon Bonaparte dostal k moci vo Francúzsku, získal späť bohaté cukrové plantáže na ostrove Saint-Domingue. V januári 1802 sa na Saint-Domingue vylodili francúzski vojaci, aby sa zbavili Toussainta L'Ouvertura. Keď Napoleon Bonaparte povedal Toussaintovi, že chce Saint-Domingue späť, Toussaint povedal, že ho dostane späť, ak navždy ukončí otroctvo na Saint-Domingue. Napoleon súhlasil a vzal Toussainta so sebou do Paríža, aby o dohode ďalej rokovali.

Napriek dohode Francúzi neskôr obvinili L'Ouvertura z plánovania ďalšieho povstania proti majiteľom plantáží. Bol poslaný do väzenia vo francúzskych Alpách. Väzenie sa volalo Fort-de-Joux. Desať mesiacov po tom, ako ho poslali do väzenia, 7. apríla 1803, Toussaint zomrel.

Po jeho smrti sa na Haiti opäť začalo otroctvo, ktoré však už nikdy nebolo rovnaké. Toussaint zanechal dojem o otroctve a otroci naďalej brutálne bojovali proti bohatým francúzskym majiteľom plantáží. To vyústilo do ďalšej revolúcie. Toussaintov generál Jean-Jacques Dessalines prevzal po Toussaintovej smrti jeho úlohu v revolúcii. Dessalines sa stal prvým cisárom Haiti. Neskôr počas revolúcie bol napadnutý a zomrel.

Pred Dessalinesovou smrťou však žltá zimnica zabila tisíce Francúzov, ktorí sa snažili upokojiť povstanie na Haiti. Dessalines 1. januára 1804 premenoval Saint-Domingue na Haiti a vyhlásil nezávislosť. Haiti sa tak stalo prvou černošskou republikou na svete a prvou kolóniou, ktorá sa oslobodila spod európskej nadvlády.