Botanický názov: definícia, pravidlá (ICN) a príklady vrátane kultivarov

Botanický názov: jasné vysvetlenie a pravidlá ICN s praktickými príkladmi a kultivarmi — naučte sa správne pomenovať rastliny krok za krokom.

Botanický názov je formálny vedecký názov, ktorý sa riadi Medzinárodným kódexom nomenklatúry rias, húb a rastlín (ICN). Ak ide o kultigén rastliny, dodatočný termín kultivar sa musí riadiť Medzinárodným kódexom nomenklatúry pre kultúrne rastliny.

Základné ciele a pôsobnosť kódexu

Kódex nomenklatúry zahŕňa "všetky organizmy tradične považované za rastliny, či už fosílne alebo nefosílne, napr. sinice (cyanobaktérie); huby vrátane chytridov, oomycét a slizových plesní; fotosyntetické protisty a taxonomicky príbuzné nefotosyntetické skupiny".

Účelom formálneho názvu je zabezpečiť jeden, medzinárodne uznávaný názov pre každý taxón tak, aby vedci aj širšia verejnosť mohli bez zmätku komunikovať o tom istom organizme. Kódex stanovuje pravidlá o tom, ako sa názvy tvoria, publikujú, zaväzujú (typifikácia) a ktoré z nich majú prioritu, ak sú existujúce názvy v rozpore.

Formát botanických názvov

Základné zásady písania botanických názvov:

• Binomické meno: druh sa pomenúva dvojčlenným názvom (rod + druhový epitet) — napr. Bellis perennis. Rod (genus) sa píše s veľkým začiatočným písmenom, druhový epitet s malým; oba sú kurzívou (italikou).
• Autorová citácia: za latinským názvom môže nasledovať skratka mena autora, ktorý názov platne publikoval, napr. Bellis perennis L. (L. = Linnaeus). Autorová citácia sa nepíše kurzívou.
• Vnútrodruhové stupne: poddruh (subsp.), varietu (var.) a formu (f.) sa uvádzajú skracovanými, nepísanými kurzívou, napr. Quercus robur subsp. robur alebo Mentha longifolia var. hispida.
• Pravidlá pravopisu: latinské epitetá sa riadia latinskou gramatikou (zhoda rodov, skloňovanie pri pomenovaní podľa osoby/miesta ap.).

Validná publikácia, typifikácia a priorita

• Validná (platná) publikácia: názov musí byť formálne publikovaný podľa pravidiel kódexu — obsahovať diagnózu alebo opis (od 1. 1. 2012 môže byť v angličtine alebo latinsky), určiť typový materiál a spĺňať ďalšie podmienky stanovené v ICN.
• Typifikácia: každý názov vyššieho než druhového stupňa má určený typ (holotyp, izotyp, neotyp), ktorý je fyzickým dôkazom taxónu a slúži pri jeho stabilizácii.
• Princíp priority: platný názov prvý publikovaný pre daný taxón (ak nie je zamietnutý alebo nenahradený) má prioritu pred neskoršími názvami; existujú však mechanizmy na zachovanie používania dobre známych mien (konzervované mená) alebo na odmietnutie mien (rejected names).

Ďalšie pravidlá a obmedzenia

• Tautonymá (kde by bolo rodové meno aj druhové epitetum identické, napr. Gorilla gorilla) sú podľa ICN vylúčené — takéto mená sa v botanike nepoužívajú.
• Synonymá: jeden taxón môže mať viacero historických mien; tie, ktoré nie sú aktuálne prijaté, sa považujú za synonymá. Pri revízii taxónu sa určí platné meno podľa pravidiel kódexu.
• Hybridy: pre hybridné taxóny sa používa znak násobenia ×. Pri medzidruhovom hybride sa znak uvádza medzi rodovým a druhovým menom (Mentha × piperita), pri medzirodovom hybride pred zloženým rodovým menom (× Graptoveria). Pri pomenovaní hybridov platia špecifické pravidlá ICN.

Kultivary (ICNCP) — odlišnosti od botanickej nomenklatúry

Kultivar a ostatné pomenovania rastlín vytvorených a udržiavaných človekom spadajú pod Medzinárodný kódex nomenklatúry pre kultúrne rastliny (ICNCP), ktorý sa líši od ICN v niekoľkých dôležitých bodoch:

• Kultivarové mená sa nepíšu kurzívou a uvádzajú sa v jednoduchých úvodzovkách, napr. Bellis perennis 'Aucubifolia'.
• Kultivarové mená môžu byť v ľubovoľnom jazyku, môžu obsahovať znaky a diakritiku a často bývajú obchodné (odlišné od latinských vedeckých mien).
• Kultivary nie sú taxonomickými jednotkami podľa ICN; ich registrácia a ochrana prebieha podľa pravidiel ICNCP a nie sú viazané požiadavkami na typový materiál ako vedecké názvy.

Praktické príklady a poznámky

Účelom formálneho názvu je mať jeden názov, ktorý je celosvetovo prijatý a používaný pre určitú rastlinu alebo skupinu rastlín. Napríklad botanický názov Bellis perennis bol daný druhu rastliny, ktorý je pôvodný vo väčšine krajín Európy a Blízkeho východu, kde má rôzne názvy v mnohých jazykoch. Neskôr bol introdukovaný do celého sveta, čím sa dostal do kontaktu s viacerými jazykmi.

Niektoré anglické názvy tohto rastlinného druhu sú: daisy, English daisy, lawndaisy. V iných jazykoch sú to napríklad: Francúzsky: pâquerette, španielsky: vellorita, švédsky: tusensköna, nemecky: Gänseblümchen, Maßliebchen.

Kultivar Bellis perennis 'Aucubifolia' je zlatistá záhradnícka odroda tohto druhu.

Krátke odporúčania pri používaní botanických mien

• Pri publikovaní v odborných textoch používajte latinské (botanické) názvy v italike, s uvedením autorovej citácie podľa potreby.
• Ak ide o kultivar, používajte názov kultivaru v jednoduchých úvodzovkách bez kurzívy a uveďte latinský názov druhej zložky (rod + druh) kurzívou.
• V prípade nejasností o platnosti mena skontrolujte originalnu publikáciu, typy a aktuálne revízie taxónu v renomovaných databázach alebo monografiách.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to botanický názov?

Otázka: Na čo sa vzťahuje kódex nomenklatúry?

Otázka: Aký je účel formálneho názvu?

Otázka: Aký je príklad botanického názvu?

Otázka: Kde v prírode rastie Bellis perennis?

Otázka: Aké sú niektoré anglické názvy tohto druhu?

Otázka: Aký kultivar bol vyšľachtený z Bellis perennis?

Hľadajte podľa písmena