60 U.S. 393 (1857) bolo prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov. Dňa 6. marca 1857 súd, v rozhodnutí ktorého hlavným autorom bol hlavný sudca Roger B. Taney, rozhodol, že černoch pochádzajúci z otrokov, či už teraz slobodných alebo otrokov, nie je občanom Spojených štátov a preto nemôže využívať federálny súdny systém na podanie žaloby proti občanovi. Súd ďalej vyhlásil, že Kongres nemá právomoc zakázať otroctvo v teritóriách — a tým za neústavný označil aj časť tzv. Missouri kompromisu (1820). Keďže podľa súdu Dred Scott nemal postavenie občana, nemohol podať žalobu na federálnom súde. Scott sa súdil na federálnom súde s nárokom, že je slobodný, pretože žil na slobodnom území. Svoj prípad prehral rozsudkom, ktoré mnohí historici a právnici považujú za jedno z najkontroverznejších a najhorších rozhodnutí v dejinách Najvyššieho súdu.

Pozadie prípadu

Prípad Dreda Scotta na Najvyššom súde USA bol vyvrcholením dlhoročných súdnych sporov začatých v roku 1846, ktoré prebiehali na nižších federálnych okresných súdoch a súdoch v Missouri v rokoch 1846–1857. V nižších súdoch Dredovi Scottovi niekoľkokrát priznávali slobodu, no tieto rozhodnutia sa neskôr zvrátili a kauza napokon dospela až k rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Dr. John Emerson bol chirurg slúžiaci v americkej armáde. V roku 1833 kúpil v Missouri otroka Dreda Scotta. V tom istom roku sa Emerson presťahoval do Illinois a vzal so sebou aj Scotta. Emerson bol poslaný do pevnosti na území Wisconsinu; Scott, jeho otrok, išiel s ním. Počas pobytu na území Wisconsinu (dnes Minnesota) sa Scott zoznámil s Harriet Robinsonovou a oženil sa s ňou. Jej vlastníkom bol zmierovací sudca. Po sobáši sa Harriet stala súčasťou majetku Emmersona. Emerson sa neskôr vrátil do Missouri a vzal so sebou svojich otrokov. V roku 1843 Emerson zomrel v Missouri; Scott a jeho rodina zostali v majetku Emersonovej manželky Elizy Sandfordovej (v priezvisku sa historicky zachoval pravopis „Sandford“).

Priebeh súdnych konaní

Scott podal prvú žalobu za slobodu v roku 1846 na okresnom súde v St. Louis (štátna jurisdikcia); v roku 1850 okresný súd rozhodol v jeho prospech. Avšak v roku 1852 Vrchný súd Missouri toto rozhodnutie zrušil. Po viacerých právnych manévroch a nákladoch na ďalšie procesy sa prípad dostal až pred Najvyšší súd Spojených štátov, kde bol v marci 1857 vynesený sporný a široko diskutovaný rozsudok.

Hlavné právne zistenia a argumenty

  • Občianstvo: Taneyho väčšinové stanovisko tvrdilo, že ľudia afrického pôvodu neboli kedysi považovaní za súčasť "občianskej komunity" pri vzniku Ústavy, a preto podľa neho nemohli byť občanmi USA v zmysle ústavných práv, ktoré by im umožnili súdiť sa na federálnych súdoch.
  • Moc Kongresu nad územiami: Súd taktiež konštatoval, že Kongres nemal právomoc zakázať otroctvo v teritóriách, čím napadol právnu bázu Missouri kompromisu z roku 1820, ktorý obmedzoval rozširovanie otroctva v určitých územiach.

Dôsledky a historický význam

Toto rozhodnutie malo okamžitý a ďalekosiahly politický a spoločenský dopad. V severných štátoch vyvolalo všeobecné pobúrenie a posilnilo prototrovaé a aboličné hnutia; v južných štátoch mnohí hodnotili rozhodnutie pozitívne, lebo potvrdzovalo práva otrokárov. Rozhodnutie významne prispevalo k vyostreniu napätia medzi Severnými a Južnými štátmi a je považované za jeden z faktorov, ktoré viedli k občianskej vojne (1861–1865). Politicky posilnilo vznikajúcu Republikánsku stranu, ktorá vystupovala proti rozširovaniu otroctva do teritórií.

Právne nasledky rozhodnutia boli však z krátkodobého hľadiska obmedzené: po občianskej vojne prijali Spojené štáty nové ústavné dodatky. 13. dodatok (1865) zrušil otroctvo a 14. dodatok (1868) udelil občianstvo všetkým osobám narodeným alebo naturalizovaným v USA, čím priamym spôsobom zrušil právne základy Taneyho rozhodnutia. Dnes je Dred Scott v právnej literatúre a verejnom vnímaní často považovaný za jedno z najhorších rozhodnutí Najvyššieho súdu Spojených štátov.

Osud Dreda Scotta po rozsudku

Bezprostredne po rozhodnutí Najvyššieho súdu bol Dred Scott naďalej v zložitej osobnej situácii, no v máji 1857 (krátko po rozsudku) ho a jeho rodinu legálne oslobodil bývalý majiteľ Taylor Blow, ktorý ich odkúpil a prepustil na slobodu. Dred Scott zomrel v roku 1858; jeho prípad však zostal symbolom boja proti otroctvu a významným medzníkom v amerických dejinách súdnictva a občianskych práv.

Rozhodnutie z roku 1857 a jeho následky sú študované nielen ako právny precedens, ale aj ako ukážka toho, aký hlboký vplyv môžu mať súdne rozhodnutia na spoločnosť, politiku a ľudské osudy.