Mozog stavovcov

Tri princípy

1. Mozog a nervový systém je v podstate systém, ktorý vytvára spojenia. Má vstup zo zmyslových orgánov a výstup do svalov.
   Je niekoľkými spôsobmi prepojený s endokrinným systémom, ktorý vytvára hormóny, a s tráviacim systémom a pohlavným systémom. Hormóny pracujú pomaly, takže tieto zmeny sú postupné.
2. Mozog je akýmsi obchodným domom. Má navzájom prepojené oddelenia, ktoré robia rôzne veci. Všetky si navzájom pomáhajú zhromažďovať zmysly.
3. Mnohé z toho, čo telo robí, nie je vedomé. Človek dýcha, bije mu srdce, trávi, rastú mu vlasy, v mysli sa mu rodia myšlienky... Niektoré z nich si človek môže všimnúť a niektoré (napríklad dýchanie) môže do istej miery ovplyvniť. V podstate však veľká časť tela funguje automaticky, upravená autonómnym nervovým systémom.
   Aj mozog vykonáva veľkú časť svojej práce bez toho, aby si to človek všimol. Podvedomie
   sa vzťahuje na činnosti mozgu, ktoré si človek málokedy všimne.

Oblasti mozgu stavovcov

Niekoľko oblastí mozgu si zachovalo svoju identitu naprieč celým spektrom stavovcov, od sysľov až po človeka. Tu je zoznam niektorých najdôležitejších oblastí so stručným opisom ich funkcií, ako sú v súčasnosti známe. Tieto funkcie môžu byť ešte do určitej miery sporné. Počnúc chrbtom (alebo u človeka spodnou časťou) sú to tieto oblasti:

• V dreni (a mieche) sa nachádza množstvo malých jadier, ktoré sa zaoberajú rôznymi autonómnymi funkciami. Patrí medzi ne tlkot srdca a krvný tlak, dýchanie a zvracanie. ^{kap. 44, 45}
• Pons je reléová stanica, ktorá prenáša správy medzi mozgom a miechou a mozočkom.
• Hypotalamus je malá oblasť na báze predného mozgu. Je to centrálna riadiaca stanica pre cykly spánku a bdenia, kontrolu jedenia a pitia, kontrolu uvoľňovania hormónov a mnoho ďalších funkcií. Nachádza sa bezprostredne nad hypofýzou a vylučuje do nej hormóny. Tieto hormóny inhibujú alebo stimulujú hypofýzu. Žľaza zasa vytvára hormóny, ktoré ovplyvňujú zvyšok tela.
• Talamus sa nachádza nad hypotalamom a pod mozgovou kôrou. Je to súbor jadier s rôznymi funkciami. Funguje ako reléová stanica, ktorá zhromažďuje zmyslové informácie všetkého druhu (okrem čuchových) a odovzdáva ich mozgovej kôre. Má tiež úlohu pri vedomí a spánku. Existujú
  akčné systémy pre niekoľko typov správania vrátane jedenia, pitia, vyprázdňovania a kopulácie.
• Mozoček upravuje výstupy ostatných mozgových systémov, aby boli presnejšie. Odstránenie mozočku nezabráni zvieraťu v žiadnej konkrétnej činnosti, ale spôsobí, že činnosti budú váhavé a nemotorné. Táto presnosť nie je zabudovaná, ale naučená metódou pokusov a omylov. Naučiť sa jazdiť na bicykli je príkladom typu nervovej plasticity, ktorá môže prebiehať prevažne v mozočku. ^{kap. 42}
• Tektum, často nazývané "optické tektum", usmerňuje činnosť do bodov v priestore. Jeho najlepšie preskúmanou funkciou je usmerňovanie pohybov očí. Riadi aj pohyby siahania. Dostáva silné zrakové vstupy a vstupy z iných zmyslov, ktoré sú užitočné pri riadení činností, ako napríklad zvukové vstupy u sov, vstupy z termosenzitívnych jamkových orgánov u hadov atď. U niektorých rýb, napríklad u mihúľ, je to najväčšia časť mozgu.
• Hipokampus je, prísne vzaté, len u cicavcov, ale má svoje náprotivky u všetkých stavovcov. Podieľa sa na priestorovej pamäti a navigácii u rýb, vtákov, plazov a cicavcov.
• Bazálne gangliá sú skupinou štruktúr v prednom mozgu, ktoré sú pevne spojené s mozgovou kôrou a talamom. Zdá sa, že hlavnou funkciou bazálnych ganglií je výber činností. Vysielajú inhibičné signály do všetkých častí mozgu, ktoré môžu vytvárať činnosti. Za správnych okolností uvoľňujú inhibíciu, aby systémy generujúce akcie mohli vykonať svoje akcie. Odmeny a tresty majú najdôležitejšie nervové účinky na bazálne gangliá.
• Mozgová kôra je vrstva sivých buniek, ktorá sa nachádza na povrchu predného mozgu. Podieľa sa na viacerých funkciách vrátane čuchu a priestorovej pamäte. U cicavcov, kde dominuje mozgu, riadi funkcie z mnohých podkôrových oblastí.
• Čuchový bulbus je špeciálna štruktúra, ktorá spracováva čuchové signály (vône) a posiela ich výstup do čuchovej časti mozgovej kôry. Je hlavnou súčasťou mozgu mnohých stavovcov, ale u primátov je značne redukovaná.

Zobrazené sú zodpovedajúce oblasti ľudského a žraločieho mozgu. To, čo je v zadnej časti žraločieho mozgu (dreň), je v spodnej časti ľudského mozgu. Mozog žraloka (telenchephalon) je vpredu, mozog človeka je hore

Veľkosť mozgu

Vzťah medzi veľkosťou mozgu, veľkosťou tela a ďalšími premennými sa skúmal u mnohých druhov stavovcov. Veľkosť mozgu sa zväčšuje s veľkosťou tela, ale nie proporcionálne.

Cicavce

Priemerne pre všetky cicavce platí mocninný zákon s exponentom približne 0,75. Tento vzorec platí pre priemerný mozog cicavcov, ale jednotlivé čeľade sa od neho odchyľujú, čo odráža ich sofistikovanosť správania. Napríklad primáty majú mozog 5 až 10-krát väčší, ako predpokladá vzorec. Predátori majú zvyčajne väčšie mozgy. Keď sa mozog cicavcov zväčšuje, nie všetky jeho časti sa zväčšujú rovnakým tempom. Čím väčší je mozog určitého druhu, tým väčšiu časť zaberá neokortex.