Nelson Rolihlahla Mandela (18. júla 1918 – 5. decembra 2013) bol významný juhoafrický politik, právnik a aktivista, ktorý sa celý život zasadzoval za skončenie rasovej segregácie a za vytvorenie multirasovej demokracie v Južnej Afrike. Dňa 27. apríla 1994 sa stal prvým prezidentom Juhoafrickej republiky zvoleným v plne zastúpených demokratických voľbách. Mandela bol zároveň prvým černošským prezidentom svojej krajiny.
Mladosť a vzdelanie
Mandela sa narodil v juhoafrickom meste Mvezo v kráľovskej rodine Thembu. Pochádzal z etnickej skupiny Xhosa a v rodine dostal klanové meno Xhosa, Madiba, ktoré sa stalo symbolom úcty a lásky verejnosti. Študoval právo na univerzitách v Fort Hare a v Johannesburgu, kde sa zapojil do študentského a politického hnutia proti rasovej segregácii.
Politický aktivizmus
V roku 1944 sa Mandela stal členom a neskôr jedným z vedúcich predstaviteľov Afrického národného kongresu (ANC). Stal sa zástancom nielen pokojného odporu, ale aj ozbrojeného boja proti apartheidu – v roku 1961 spoluzakladal vojenské krídlo ANC, Umkhonto we Sizwe, ktoré vykonávalo sabotáže proti vojakmi a štátnymi inštitúciami apartheidného režimu.
Rivonia, väzenie a prepustenie
V roku 1962 bol Mandela zatknutý a neskôr odsúdený v známom Rivioniovom procese (1963–1964) za konšpiráciu a pokus o zvrhnutie režimu. Viac než dve desaťročia (celkovo 27 rokov) strávil vo väzení, väčšinu tohto obdobia na ostrove Robben Island pri Kapskom Meste. V priebehu väzenia sa stal medzinárodným symbolom boja proti apartheidu; jeho odvaha a dôstojné vystupovanie pritiahli celosvetovú pozornosť a tlaky na juhoafrickú vládu.
Dňa 11. februára 1990 bol Mandela prepustený z väzenia po rokovaniach, ktoré s vedením režimu viedol aj funkčne generálnym tajomníkomHnutia nezúčastnených krajín. (Pozn.: Južná Afrika počas tohto obdobia zohrala významnú medzinárodnú úlohu vrátane aktívnej účasti v Hnutí nezúčastnených krajín.) Po prepustení pokračoval v rokovaniach o bezkrvnom prechode od apartheidu k plurality a voľbám.
Prezidentský úrad a politika zmierenia
Mandela viedol krajinu v rokoch 1994–1999. Jeho vláda sa intenzívne zaoberala odstraňovaním dedičstva apartheidu, bojom proti rasizmu, chudobe a nerovnosti a na zlepšenie rasového porozumenia v Južnej Afrike. Politicky sa prikláňal k sociálnym zásadám; v rokoch 1991 až 1997 zastával funkciu predsedu Afrického národného kongresu.
Jedným z kľúčových výsledkov jeho vlády bolo prijatie novej ústavy v roku 1996, ktorá zakázala diskrimináciu na základe jazyka, náboženstva, hendikepu a sexuálnej orientácie, nielen na základe rasizmu. Mandela podporoval proces národného zmierenia, ktorému pomohla aj Komisá pre pravdu a zmierenie (Truth and Reconciliation Commission) pod vedením arcibiskupa Desmonda Tutu – komisia sa snažila objasniť ľudské práva porušujúce činy z éry apartheidu a poskytla amnestie výmenou za priznania.
Medzi symbolické a politické kroky jeho vlády patrí podpora súdržnosti – najznámejší príklad je podpora užším športovým mestám, keď Južná Afrika usporiadala Majstrovstvá sveta v ragby 1995, čo poslúžilo ako výrazný moment národného zblíženia.
Nobelova cena a medzinárodné ocenenia
Mandela získal viac než 250 vyznamenaní z celého sveta. Medzi najvýznamnejšie patrí Nobelova cena za mier z roku 1993, ktorú mu udelili spoločne s predsedom vlády Frederikom Willem de Klerkom za spoločné úsilie o pokojný prechod k multirasovej demokracii. Ďalej získal napríklad Medaily slobody prezidenta USA a sovietskeho Leninovho rádu. Mnohé univerzity mu udelili čestné doktoráty a celosvetovo bol oceňovaný za presadzovanie mieru a ľudských práv.
Osobný život a dedičstvo
Mandela bol často oslovovaný menom Madiba alebo ako Tata ("otec"). Bol ženatý niekoľkokrát: s Evelyn Mase (1938–1958), s Winnie Madikizela-Mandela (1958–1996) a neskôr s gráciou Machel (od 1998 až do svojej smrti). Jeho životný príbeh opísal vo svojej autobiografii Long Walk to Freedom (Dlhá cesta k slobode).
Hoci bol široko uctievaný ako symbol zmierenia a ľudských práv, aj jeho vláda čelila kritike za pomalý pokrok v riešení ekonomických nerovností, vysokých hladín chudoby a nárastu HIV/AIDS v 90. rokoch. Napriek tomu jeho odkaz – zmierenie, odhodlanie k spravodlivosti a dôstojnosti – zostáva jedným z najvplyvnejších v moderných dejinách Afriky a sveta.
Úmrtie a spomienka
V posledných rokoch svojho života bol Mandela niekoľkokrát hospitalizovaný. Koncom leta 2013 sa liečil kvôli pretrvávajúcej pľúcnej infekcii. Mandela zomrel 5. decembra 2013 vo svojom dome v Houghton Estate v Johannesburgu na následky infekcie dýchacích ciest. Mal 95 rokov. Po jeho smrti nasledovali dni štátneho smútku, obrovské medzinárodné reakcie a pohreb, na ktorom sa zišli hlavy štátov i obyčajní ľudia, aby vzdali poctu jeho životu a odkazu.
Nelson Mandela zostáva ikonou boja proti útlaku, symbolom odovzdávania politickej moci mierovou cestou a pripomienkou, že aj po dlhom utrpení je možný dialóg, zmierenie a budovanie novej spoločnosti založenej na rovnosti a dôstojnosti pre všetkých.




.jpg)


