CBRNE
CBRNE (vyslovuje sa "CBRN-E") je skratka pre chemické, biologické, rádiologické, jadrové a výbušné materiály. Tieto materiály sú veľmi nebezpečné a môžu ublížiť mnohým ľuďom. Ak sa CBRNE materiály použijú zámerne, sú to zbrane hromadného ničenia. K udalostiam CBRNE však môže dôjsť aj náhodne.
V správe Bieleho domu z roku 2011 sa uvádza, že "neexistuje väčšie nebezpečenstvo pre [Spojené štáty] ako teroristický útok so zbraňou hromadného ničenia". Pretože sú CBRNE zbrane také nebezpečné, krajiny na celom svete pracujú na prevencii CBRNE útokov a učia sa, ako na ne reagovať, ak k nim dôjde.
Typy CBRNE zbraní
Chemické
Hlavné typy chemických zbraní sú:
- Nervové látky, ktoré napádajú centrálny nervový systém. Príkladom sú druhy pesticídov nazývané organofosfáty, sarín a VX.
- Pľuzgiere, ktoré spôsobujú popáleniny a pľuzgiere vo vnútri aj mimo tela. Príkladom sú horčicové plyny.
- Krvné látky, ktoré znemožňujú krvi prenášať kyslík do tela. Najbežnejšie krvné látky sa vyrábajú s kyanidom.
- Dusivé látky, ktoré napádajú pľúca a spôsobujú ich naplnenie tekutinou. To znemožňuje dýchanie. Príkladom je plynný chlór a fosgén.
- Inkapacitné látky, ktoré sú navrhnuté tak, aby zranili veľký počet ľudí a znemožnili im brániť sa, ale nezabíjajú ich. Príkladom je slzotvorný plyn a paprikový sprej.
Podľa medzinárodných zákonov je použitie chemických zbraní nezákonné. Teroristi však tieto zákony ignorujú. Napríklad v roku 1995 teroristi zaútočili sarínom na metro v japonskom Tokiu.
Biologické
Cieľom biologických zbraní je, aby čo najviac ľudí ochorelo na infekčné choroby. Medzi druhy biologických zbraní patria:
- Baktérie, ako sú baktérie spôsobujúce antrax a mor
- Vírusy, ktoré spôsobujú kiahne, ebolu a chrípku
- Toxíny (jedy vytvorené živými organizmami), ako je ricín, toxín botulizmu a aflatoxín
V roku 2001 použil terorista biologickú zbraň proti Spojeným štátom, keď poštou rozoslal listy s antraxom mnohým rôznym ľuďom. Ako biologický útok bol poštou zaslaný aj ricín.
Rádiologický
Rádiologická zbraň je akýkoľvek druh zbrane, ktorá šíri žiarenie. Napríklad:
- Špinavá bomba (bežná bomba, ktorá šíri rádioaktívny materiál)
- otrávenie potravín alebo vody rádioaktívnou kontamináciou
V roku 2006 bol zavraždený bývalý ruský špión Alexander Litvinenko, keď mu niekto do jedla pridal rádioaktívne polónium 210.
V správe Bieleho domu sa uvádza, že na celom svete sa nachádza rádiologický materiál, ktorý nie je strážený.
Jadrové
Jadrová zbraň uvoľní pri jadrovom výbuchu obrovské množstvo energie. Jadrové zbrane môžu zabiť všetkých obyvateľov mesta a mnohí ďalší ľudia, ktorí prežili, môžu ochorieť na otravu radiáciou.
Hoci mnohé krajiny testovali jadrové zbrane, ako zbraň hromadného ničenia boli použité len dvakrát. Počas druhej svetovej vojny zhodili Spojené štáty dve jadrové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. V Hirošime jadrová bomba zničila 4,7 štvorcových míľ (12 km2 ) mesta a zabila hneď 60 000 až 80 000 ľudí. Ďalší ľudia neskôr zomreli na chorobu z ožiarenia a rakovinu spôsobenú radiáciou, takže historici sa domnievajú, že jedna jadrová bomba, ktorá zasiahla Hirošimu, zabila približne 135 000 ľudí.
Jadrová bomba v Nagasaki vytvorila teplo s teplotou približne 3 900 °C a vietor s rýchlosťou až 1 005 km/h. Zahynulo pri nej približne 39 000 až 80 000 ľudí.
Po týchto bombardovaniach mnohé krajiny súhlasili, že sa zbavia svojich jadrových bômb. Niektoré krajiny však stále majú jadrové bomby a na celom svete sa nachádza jadrový materiál, ktorý nie je strážený.
Výbušniny
Medzi výbušné zbrane patria napríklad bežné bomby a improvizované výbušné zariadenia (IED). Teroristi často používali IED na zabíjanie a zranenie vojakov v Iraku. V niektorých iných krajinách, napríklad v Izraeli, si teroristi pripevňujú bomby na telo a nechávajú ich vybuchnúť na verejných miestach, pričom zabijú mnoho ľudí aj seba. Počas vojny vo Vietname Spojené štáty často používali napalm ("tekutý oheň") ako súčasť svojich bômb. Miešali ho aj s benzínom a fosforom, aby bol výbušnejší, a rozprašovali ho priamo z lodí a vrtuľníkov.
Počas Bostonského maratónu v roku 2013 dvaja teroristi použili výbušniny, ktorými zabili troch ľudí a zranili 264 ďalších v cieli maratónu.
Počas novembrových útokov v Paríži priniesla skupina teroristov známa ako ISIS bomby na verejné miesta a odpálila ich.
"Hríbový mrak" spôsobený jadrovou bombou, ktorá dopadla na Nagasaki, sa vzniesol 11 míľ (18 km) nad zem
Stryker leží na boku po výbuchu zasypaného IED v Iraku. (2007)
Náhodné udalosti CBRNE
Príklady náhodných udalostí CBRNE zahŕňajú:
- Chemické látky: Náhodné úniky chemikálií (napríklad únik oleja alebo nebezpečnej chemikálie z laboratória)
- Biologické: Epidémie infekčných ochorení (napr. epidémia chrípky)
- Rádiologické: Náhodné úniky rádioaktívnych chemikálií v laboratóriách alebo nemocniciach (napríklad únik dusičnanu uranylu, ktorý sa používa na pozorovanie vírusov pod elektrónovým mikroskopom); nehody počas rádioterapie
- Jadrová energia: nehody v jadrových elektrárňach, ako sú Černobyľ a Three Mile Island
- Výbušnina: Osoba, ktorá je napojená na kyslík kvôli problémom s dýchaním, si zapáli cigaretu a omylom vyhodí do vzduchu celý bytový dom.
Fotogaléria
·
Britskí vojaci, ktorí boli v prvej svetovej vojne oslepení slzným plynom
·
Nemecký plynový útok počas prvej svetovej vojny
·
Obete útoku plynom sarin v roku 2013 počas občianskej vojny v Sýrii
·
List s antraxom zaslaný dvom americkým senátorom v roku 2001
·
Hirošima po bombardovaní jednou jadrovou zbraňou počas druhej svetovej vojny
·
Fotografia z obdobia tesne po bombových útokoch na Bostonskom maratóne
Otázky a odpovede
Otázka: Čo znamená skratka CBRNE?
Odpoveď: CBRNE je skratka pre chemické, biologické, rádiologické, jadrové a výbušné materiály.
Otázka: Prečo sú materiály CBRNE nebezpečné?
Odpoveď: Materiály CBRNE sú nebezpečné, pretože môžu ublížiť mnohým ľuďom.
Otázka: Na čo sa bežne používajú zbrane CBRNE?
Odpoveď: Materiály CBRNE sa používajú ako zbrane hromadného ničenia.
Otázka: Kedy môže dôjsť k náhodným udalostiam CBRNE?
Odpoveď: K udalostiam CBRNE môže dôjsť náhodne.
Otázka: Čo sa uvádza v správe Bieleho domu z roku 2011 o zbraniach CBRNE?
Odpoveď: V správe Bieleho domu z roku 2011 sa uvádza, že "neexistuje väčšie nebezpečenstvo pre [Spojené štáty] ako teroristický útok so zbraňou hromadného ničenia".
Otázka: Čo robia krajiny na celom svete, aby zabránili útokom CBRNE?
Odpoveď: Krajiny na celom svete pracujú na prevencii útokov CBRNE a učia sa, ako na ne reagovať, ak k nim dôjde.
Otázka: Prečo je dôležité predchádzať útokom CBRNE a reagovať na ne?
Odpoveď: Je dôležité predchádzať útokom CBRNE a reagovať na ne, pretože tieto materiály sú veľmi nebezpečné a môžu ublížiť mnohým ľuďom.