Albatrosy sú veľké morské vtáky, ktoré patria do biologickej čeľade Diomedeidae. Najväčšie druhy dokážu mať rozpätie krídel viac ako 3 metre (wandering albatross), vďaka čomu sú medzi najväčšími lietajúcimi vtákmi na svete. Žijú predovšetkým v oblasti Južného oceánu a severného Tichého oceánu. V oblasti severného Atlantiku sa dnes albatrosy prirodzene nevyskytujú, no našli sa tam ich fosílie, čo dokazuje, že tam kedysi žili. Taxonomicky sa albatrosy zvyčajne rozdeľujú do štyroch hlavných skupín: albatrosy veľké, albatrosy severopacifické, albatrosy mollymawks (často pod rodom Thalassarche) a albatrosy sadzové. Celkovo Svetová únia na ochranu prírody (Svetová únia na ochranu prírody (ICUN)) rozpoznáva dvadsaťjeden druhov albatrosov.

Opis a schopnosť letu

Albatrosy majú silné, dlhé krídla prispôsobené na dlhé bezmála beznákladné prelety nad oceánom. Používajú techniku nazývanú dynamické plachtenie (dynamic soaring) — využívajú rozdiely v rýchlosti vetra nad vlnami a len zriedka mávajú krídlami dlhšie úseky. Ich telo je robustné, zobák veľký a často zakrivený s tubulárnymi nosovými otvormi typickými pre radu Procellariiformes; tieto štruktúry im pomáhajú aj pri vylučovaní nadbytku soli. Hmotnosť sa pohybuje podľa druhu najčastejšie v rozmedzí niekoľkých kilogramov až okolo 8–12 kg u najväčších druhov. Mnohé druhy sú dlhoveké — dožívajú sa niekoľkých desaťročí, niektoré jedince aj viac než 50 rokov.

Rozšírenie, hniezdenie a biotopy

Albatrosy trávia väčšinu času na otvorenom mori a na pevninu prichádzajú hlavne kvôli rozmnožovaniu. Vyliezajú na hniezda, ktoré si stavajú najmä na izolovaných ostrovoch, skalnatých útesoch alebo pobrežných lúkach, často v kolóniách v blízkosti hniezd iných morských vtákov. Mnohé kolónie sú citlivé na rušenie a na prítomnosť predátorov. Niektoré druhy migrujú cez obrovské vzdialenosti a počas roka preletia tisíce kilometrov medzi miestami krmenia a hniezdenia.

Potrava a spôsob získavania potravy

Albatrosy sa živia predovšetkým kalmármi, rybami a krilom, ale konzumujú aj iné morské živočíchy a často sa živia aj mršinami alebo zvyškami z lodí. Sledujú rybárske lode kvôli odpadkom a nahodenej návnade, čo ich vystavuje riziku zachytenia. Majú dobrý čuch, čo im pomáha nájsť potravu na veľkých otvorených plochách oceánu.

Rozmnožovanie a životný cyklus

Albatrosy sa párujú zvyčajne na dlhé obdobie — mnohé páry sú monogamné a zostávajú spolu niekoľko sezón alebo aj celý život. Vajíčko je zvyčajne jedno; inkubácia a odchov mláďat sú pomalé procesy: inkubácia trvá niekoľko týždňov a kým mláďa opustí hniezdo môže to trvať aj niekoľko mesiacov. Mnohé druhy hniezdia striedavo každý rok alebo každý druhý rok, pretože starostlivosť o mláďa je energeticky náročná.

Ohrozenia

Devätnásť z dvadsaťjeden druhov albatrosov je považovaných za ohrozené podľa hodnotení medzinárodných organizácií. Hlavné príčiny ohrozenia zahŕňajú:

  • Rybolov a náhodný úlovok: najvážnejšie je lov pomocou dlhých lovných šnúr (longlines), pri ktorom sa vtáky chytia na háčiky nastražené na lov rýb a utopia.
  • Invazívne druhy na hniezdiskách: zvieratá ako potkany, mačky, prasatá či ovce často napádajú vajcia, mláďatá a niekedy aj dospelé vtáky, čím znižujú reprodukčný úspech.
  • Znečistenie morí: vrátane plastového odpadu, ktorý vtáky môžu prehltnúť alebo sa doň zamotať, a únikov ropných látok, ktoré poškodzujú perie a znižujú schopnosť plávať či lietať.
  • Nedostatok potravy: nadmerný rybolov môže znižovať dostupnosť rýb a krilu.
  • Ďalšie faktory: svetelné znečistenie a rušenie hniezdisk, zmeny klímy ovplyvňujúce rozloženie koristi a zlé hospodárenie v prímorských oblastiach.

Ochrana a opatrenia

Medzinárodné aj miestne opatrenia sa snažia znížiť hlavné hrozby pre albatrosy. Patrí sem:

  • Znižovanie náhodného úlovku v rybolove pomocou techník, ako sú vtáčieplašné línie (tori lines), zaťažované háky, háčiky kryté pri hádzaní, vypúšťanie návnady v noci a obmedzenia v čase a mieste rybolovu.
  • Eradicácia invazívnych predátorov na hniezdiskách (odstraňovanie potkanov, mačiek, prasiat) a obnova pôvodných biotopov.
  • Právna ochrana chránených oblastí a monitoring kolónií, rehabilitácia zranených vtákov a výchova verejnosti.
  • Medzinárodná spolupráca, napr. dohody a iniciatívy na ochranu albatrosov a príbuzných druhov (napr. ACAP — Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels), ako aj postupné zlepšovanie pravidiel v rybolove.

Ochrana albatrosov vyžaduje kombináciu opatrení na mori aj na pevnine, spoluprácu medzi krajinami a podporu vedeckého výskumu a monitoringu. Bez týchto krokov by mnohé druhy, ktoré sú už teraz vážne ohrozené, mohli čeliť ďalšiemu poklesu populácií.