Jazyková reforma: definícia, ciele a historický kontext

Najbežnejšou formou jazykovej reformy je zmena pravopisu slov. Táto reforma je známa ako reforma pravopisu. Gramatika jazyka sa tiež môže zmeniť s cieľom zjednodušiť skloňovanie, syntax, slovnú zásobu a tvorbu slov. Angličtina napríklad používa mnoho rôznych predpôn, ktoré znamenajú opak, ako napríklad un-, in-/im-, a(n)-, de-. Jazyková reforma by mohla navrhnúť používanie len jednej predpony, ktorá by znamenala opak, napríklad un-. Okrem toho existujú slová ako "dobrý" a "zlý", ktoré zhruba znamenajú opak, ale lepšie (z hľadiska jednoduchosti) by boli znázornené ako "dobrý" a "nedobrý", takže slovo "zlý" už nie je súčasťou jazyka.

Ďalším dobrým príkladom toho, čo môže spôsobiť zjednodušenie jazyka, je slovo horľavý. Horľavý znamená, že sa niečo môže ľahko vznietiť. Pôvodne bolo toto slovo zápalné, z latinského inflammare - zapáliť niečo. In- je tiež predpona, ktorá môže znamenať opak, ako napríklad pri slove priehľadný, nepriehľadný. Dnes sa vo väčšine návodov používa skôr horľavý ako zápalný, aby sa ľudia nemýlili, že in- v tomto prípade neznamená opak.

Viaceré hlavné svetové jazyky prešli veľkou pravopisnou reformou: Francúzština (v 16., 18., 19., 20. a 21. storočí), španielčina (v 18. storočí), portugalčina (v roku 1910 v Portugalsku a v rokoch 1946 a 1972 v Brazílii), nemčina (v rokoch 1901/02 a 1996/98) a ruština (v rokoch 1728 a 1919).

Niektorí ľudia si myslia, že je zlé meniť jazyk. Chcú, aby jazyk zostal taký, aký je teraz, alebo chcú vrátiť späť zmeny, ktoré boli v jazyku vykonané predtým. Niekedy môže purizmus jazyk skomplikovať, pretože ľudia pridávajú falošné etymológie:

• iland sa stal ostrov (z latinského insula. Ostrov je vlastne germánske slovo, porovnaj nemecké Eiland)
• ile sa stalo ostrovom (tiež z insula)

Príklady jazykových reforiem sú:

• Čínsky
• (20. roky 20. storočia) - nahradila klasickú čínštinu ľudovou čínštinou ako štandardným spisovným jazykom.
• Mandarínčina bola vybraná komisiou z niekoľkých čínskych dialektov.
• (50. roky 20. storočia v ČĽR) - reformoval písmo používané na zápis štandardného jazyka zavedením zjednodušených čínskych znakov (neskôr ich prevzal Singapur a Malajzia, ale tradičné čínske znaky sa naďalej používajú na Taiwane, v Hongkongu, Macau a v rôznych zámorských čínskych komunitách). Zjednodušených bolo približne 2 000 čínskych znakov, pričom väčšina z nich sú bežné znaky každodenného života.
• Čeština (19. storočie) - Slovník Josefa Jungmanna prispel k obnove slovnej zásoby. V 40. rokoch 19. storočia sa písmeno w nahradilo písmenom v.
• Estónčina (10./20. roky 20. storočia) - reformné hnutie pod vedením Johannesa Aavika a Johannesa V. Veskiho obnovilo slovnú zásobu, pričom prevzalo veľa koreňov z fínčiny a iných uralských jazykov a dokonca vymyslelo niektoré korene, ktoré nikde neexistujú.
• Francúzština (naposledy v roku 1990): Príčastie minulé prechodných slovies v kombináciách s laisser (nechať) je teraz nemenné, predtým bolo zmenené tak, aby odrážalo ženské tvary a tvary množného čísla.
• Nemčina (1901/02) - zjednotil systém pravopisu v celej krajine (najprv v Nemecku, neskôr ho prijali aj ostatné germanofónne krajiny). Ďalšie reformy boli prijaté nedávno, v rámci reformy nemeckého pravopisu z roku 1996.
• Gréčtina (70./80. roky 20. storočia) - zatiaľ čo spisovný "čistý" jazyk katharevusa bol plný starogréckych slov, hovorený "ľudový" jazyk dhimotiki taký nebol. Po páde vojenskej vlády bol vyhlásený zákon, na základe ktorého sa tento jazyk stal aj spisovným jazykom. Napríklad na gréckych minciach bolo predtým množné číslo meny drachmai (tvar katharevusa) a po roku 1982 sa z neho stali drachmy (tvar dhimotiki).
• Hebrejčina (20. roky 20. storočia) - Moderná hebrejčina vznikla zo starej hebrejčiny zjednodušením gramatiky (najmä syntaxe) podľa indoeurópskych vzorov, tvorbou nových slov z hebrejských koreňov podľa európskych vzorov a zjednodušením pravidiel výslovnosti.
• Maďarčina (koniec 18. a začiatok 19. storočia) - vzniklo viac ako desaťtisíc slov, z ktorých sa dodnes aktívne používa niekoľko tisíc.
• Írčina (40. roky 20. storočia) - pravopisný systém sa výrazne zjednodušil, napr. Gaedheal sa stal Gael, Ó Séigheadh sa stal Ó Sé.
• Kórejčina (1446, po rozdelení Kórey v roku 1945) - v roku 1446 si kráľ Sedžong najal učencov, aby vytvorili písmo, ktoré by sa dalo ľahko naučiť a presne vyjadrovalo zvuky kórejského jazyka. Abeceda, ktorú vytvoril, je hangul. Do roku 1945 ju používali len obyčajní ľudia. V Severnej Kórei vláda Kim Ir-sena úplne zrušila handžu (čínske znaky používané pre kórejský jazyk) a hangul sa stal jediným písacím systémom Severnej Kórey. Taktiež boli odstránené mnohé čínske výpožičky (ktoré predtým tvorili 60 - 70 % kórejskej slovnej zásoby) a nahradené domácimi kórejskými slovami, aby sa vyčistil kórejský jazyk, hoci Severná Kórea prijala aj niektoré ruské výpožičky kvôli obchodným vzťahom so Sovietskym zväzom. V Južnej Kórei hangul do veľkej miery nahradil hanja, čím sa stal hlavným systémom písania v Južnej Kórei, hoci mnohí Juhokórejčania stále poznajú niektoré hanja a píšu ich na úradné dokumenty, ako sú zmluvy a žiadosti o zamestnanie. Hanja sa zvyčajne používa len pre čínske výpožičky a homofóny, kde význam slova nie je jasný z kontextu. Predpokladá sa, že Kórejčania dnes poznajú približne 1 900 hanja.
• Nórčina (20. storočie) - keď sa Nórsko osamostatnilo od Dánska (1814), nórčina sa začala odkláňať od dánčiny. Reformami v rokoch 1907 a 1917 sa spisovnou normou nórčiny stala Riksmaal, ktorá sa v roku 1929 premenovala na Bokmaal. Bokmaal a ľudovejšia nynorsk sa zblížili reformou v roku 1938. Dnes sa používajú obe jazykové formy: na nórskych minciach je názov krajiny striedavo Norge (Bokmaal) a Noreg (Nynorsk).
• Portugalčina (20. storočie) - nahradila ťažkopádny tradičný pravopisný systém zjednodušeným (napríklad z astmy sa stala asma a z phthysica tísica).
• Rumunčina (19. storočie) - nahradila cyriliku latinkou, vyradila stovky slovanských slov v prospech románskych.
• Somálčina (70. roky 20. storočia) - s pomocou Bogumila W. Andrzejewského, ktorý začal svoju jazykovednú prácu v Somálsku v roku 1949, bola vypracovaná latinka, ktorú v roku 1972 zaviedol silák generál Mohamed Siad Barre. Obnovila sa aj slovná zásoba; z existujúcich somálskych koreňov vzniklo veľa nových slov.
• Turečtina (30. roky 20. storočia) - jazyk a písmo boli od 20. rokov 20. storočia reformované do takej miery, že sa starší jazyk nazýva iným názvom - osmanská turečtina. Osmanská abeceda vychádzala z arabskej abecedy, ktorá bola v roku 1928 nahradená novou tureckou abecedou založenou na latinke. Výpožičky perzského a arabského pôvodu sa vypustili v prospech domácich tureckých slov alebo nových slovných spojení založených na turkických koreňoch.
• Vietnamčina (20. storočie) - počas francúzskej koloniálnej nadvlády bolo klasické ľudové písmo založené na čínskych znakoch nahradené novou latinkou.

• (Fiktívne): V románe Georgea Orwella Nineteen Eighty-Four sa angličtina stala Newspeakom, jazykom, ktorý má uľahčiť pochopenie oficiálnej propagandy a znemožniť vyjadrenie politicky nežiaducich myšlienok.

• Oživenie jazyka
• Konštruovaný jazyk