Leonardo da Vinci (15. apríla 1452 – 2. mája 1519) bol Talian, ktorý žil v období renesancie. Preslávil sa svojimi obrazmi, ale bol aj vedcom, matematikom, inžinierom, vynálezcom, anatómom, sochárom, architektom, botanikom, hudobníkom a spisovateľom. Leonardo sa zaujímal o prírodu a o to, ako všetko funguje: pozoroval, skúmal, meral a zaznamenával. Jeho zvedavosť a všestrannosť mu vyslúžili povesť jedného z najvýznamnejších renesančných géniov.

Život a vzdelanie

Leonardo sa narodil vo Vinci, malé meste blízko Florencie v Taliansku, ako nemanželský syn notára Piera da Vinci a ženy menom Caterina. Vyrastal v rodinnom dome vo Vinci a v ranom veku prejavil umelecké nadanie. Učí ho sochár a maliar Verrocchio vo florentskom dielni, kde získal remeselné zručnosti, technické poznatky a kontakty, ktoré mu otvorili dvere k práci pre bohatých talianskych šľachticov.

Umenie a technika

Mnoho ľudí považuje Leonarda za jedného z najväčších maliarov všetkých čias. Medzi jeho najslávnejšie diela patria Mona Lisa (dnes v Louvri) a Posledná večera (freska v refektári kostola Santa Maria delle Grazie v Miláne). Tieto diela vynikajú nielen kompozíciou, ale aj technikami, ktoré Leonardo vyvíjal a zdokonaľoval, napríklad sfumato (jemné prelínanie tónov bez ostrých kontúr) a precízne využívanie svetla a tieňa (chiaroscuro).

Výtvarne vytváral nielen obrazy, ale aj množstvo kresieb, z ktorých najznámejšia je Vitruviánsky muž — štúdia ľudských proporcií založená na spisoch starorímskeho architekta Vitruvia. Jeho kresby slúžili ako študijné záznamy pre umenie i vedu.

Vedecké štúdie a anatomia

Leonardo robiť podrobné anatomické štúdie - vykonával pitvy ľudských tiel, študoval svaly, kostru, cievy a orgány. Jeho anatomické kresby sú mimoriadne presné a predstavujú dôležitý krok ku pochopeniu ľudského tela. Zaznamenával aj štúdie embryí, srdca a mechaniky pohybu. Tieto práce mali často formu detailných ilustrácií sprevádzaných poznámkami písanými zrkadlovým písmom.

Vynálezy, inžinierstvo a praktické návrhy

Leonardo často premýšľal o nových vynálezoch a svojimi nápadmi zapĺňal zápisníky plné náčrtov a technických riešení. Aj keď mnohé jeho návrhy neboli v jeho dobe realizovateľné, obsahujú podnetné princípy, ktoré neskôr ovplyvnili technický vývoj. Medzi nápady, ktoré sa v jeho poznámkach objavili, patria (s pôvodnými označeniami v texte):

  • náčrt helikoptéry a viacero modelov lietania vrátane ornithopteru;
  • koncepty obrneného vozu podobného tanku a rôzne vojenské stroje;
  • mechanické zariadenia ako kalkulačka či samohybné vozidlo (predchodca automobilu);
  • nápad na padák a štúdie vzdušného odporu;
  • skice mechanického robota (automatického rytiera);
  • návrhy na zariadenia pre vodohospodárstvo, mosty, kanály a stroje pre ťaženie a stavebníctvo;
  • náčrty prístrojov pripomínajúcich telefón, a dokonca myšlienky súvisiace s evolúciou a solárnou energiou v zmysle využitia prírodných zdrojov.

V mnohých prípadoch išlo o kombináciu umeleckej predstavivosti a praktickej mechaniky — Leonardo pri návrhoch používal detailné štúdie prevodov, zubových kolies, pák a hydrauliky.

Zápisníky a spôsob práce

Leonardo viedol rozsiahle zápisníky, v ktorých kombinoval text s kresbami. Zápisky sú písané často zrkadlovým písmom (sprava doľava), čo bolo jeho zvykom — existuje toľko interpretácií, prečo tak písal, od praktického zvyku cez zamýšľanie sa nad ochranou myšlienok až po jednoducho pohodlnejší spôsob písania pre ľaváka. Medzi známe súbory patria Codex Atlanticus, Codex on the Flight of Birds a Codex Leicester (ten bol v modernej dobe kúpený americkým podnikateľom Billom Gatesom).

Profesijné pôsobenie a posledné roky

Leonardo väčšinu života strávil v službách bohatých mecenášov. Pracoval vo Florencii, v Miláne pre rody Sforza, neskôr aj pre vojvodov a kniežatá v Taliansku vrátane služieb ako vojenský poradca a inžinier (napríklad u Cesare Borgiu). V posledných rokoch života prišiel do Francúzska, kde mu kráľ František I. daroval dom (Clos Lucé pri zámku Amboise), kde Leonardo žil posledné roky a kde aj zomrel 2. mája 1519. Býva v ňom múzeum a pamätné miesto jeho života v Francúzsku.

Dedičstvo a význam

Dedičstvo Leonarda da Vinci je dvojité: zanechal nielen umelecké majstrovské diela, ktoré dodnes fascinujú milióny ľudí, ale aj vedecké a technické poznatky, ktoré predznamenali mnohé neskoršie objavy. Jeho zápisky ukazujú spôsob myslenia, ktorý spájal pozorovanie, experiment a kreatívne riešenie problémov. Pre niektorých je symbolom renesančného ideálu všestrannej osobnosti, ktorá spája umenie a vedu.

Zaujímavosť: Historička umenia Helen Gardnerová poznamenala, že nikto sa mu úplne nepodobal, pretože sa zaujímal o toľko vecí, že sa zdalo, akoby mal myseľ obra, a predsa jeho osobnosť zostáva do istej miery záhadou. Leonardo zostáva inšpiráciou pre umelcov, vedcov i inžinierov dodnes.