Tento článok obsahuje zoznam krajín podľa kontinentov spolu s ich hlavnými mestami. Obsahuje vysvetlenie používaných klasifikačných systémov kontinentov, pripomienky k tomu, ktoré politické subjekty sú v zozname zahrnuté, a spôsob, akým sa riešia sporné alebo čiastočne uznávané štáty.

Systémy rozdelenia kontinentov

Pre triedenie krajín podľa kontinentov sa používajú rôzne systémy. Najbežnejšie sú tieto varianty:

  • Systém siedmich kontinentov – bežný v mnohých krajinách a v tomto článku východiskový. Zahrnuje Európu, Áziu, Afriku, Oceániu/Austráliu, Severnú Ameriku, Južnú Ameriku a Antarktídu.
  • Systém šiestich kontinentov – v podstate rovnaký ako systém siedmich kontinentov, avšak dva kontinenty sú zjednotené. Existujú dve verzie:
    • verzia, ktorá spája Európu a Áziu a vytvára Euráziu a;
    • verzia, ktorá spája Severnú a Južnú Ameriku a vytvára Ameriku.
  • Systém piatich kontinentov – vychádza z konceptu Eurázie alebo Ameriky (v závislosti od interpretácie), pričom počet kontinentov je ďalej zredukovaný.
  • Systém štyroch kontinentov – niekedy sa uplatňuje spojením Afriky s Euráziou do veľkého celku (napr. Afro-Eurázia,) a ponechaním Oceánie a Antarktídy ako samostatných celkov.

Antarktída je v týchto systémoch špecifická: keďže nemá stálu obyvateľskú základňu, nie je nezvyčajné, že ju niektoré klasifikácie vynechávajú alebo riešia osobitne.

V dôsledku historických, geografických a kultúrnych rozdielov sa v rôznych krajinách a autoritách najčastejšie používaný systém líši. Preto v závislosti od zdroja môže byť radenie niektorých štátov k inému kontinentu odlišné (napr. Turecko alebo Rusko medzi Európou a Áziou).

Počet krajín a kritériá zahrnutia

Neexistuje jednoznačne všeobecne prijatá odpoveď na otázku, koľko krajín na svete je. Ako minimálny, široko akceptovaný súbor sa uvádza 193 členských štátov OSN. Existuje však viac politických subjektov, ktoré sa zvyčajne pridávajú alebo zvažujú pri zostavovaní celkových zoznamov:

  • Členské štáty OSN: 193 štátov, ktoré majú plné členstvo v Organizácii spojených národov.
  • Nevládni pozorovatelia pri OSN: napríklad Vatikán (Svätá stolica) a Štát Palestína, ktoré nie sú členmi OSN, ale majú status pozorovateľa.
  • Štáty s čiastočným alebo obmedzeným medzinárodným uznaním: sem patria subjekty ako Taiwanská republika (Tchaj-wan), Kosovo, Saharská arabská demokratická republika a ďalšie, ktorých medzinárodné uznanie nie je univerzálne.
  • De facto štáty a samozvané republiky: politické útvary, ktoré môžu vykonávať vládu a kontrolovať územie, no majú obmedzené alebo žiadne oficiálne medzinárodné uznanie.
  • Závislé územia, zámorské krajiny a autonómne regióny: tieto administratívne celky (napr. zámorské teritóriá a protektoráty) nie sú vždy považované za samostatné krajiny, ale pri niektorých zoznamoch sa vypisujú samostatne podľa účelu (štatistické, historické, politické).

Dôležité: v zozname nižšie sa riadime systémom siedmich kontinentov a zvyčajne zahŕňame prevažne členské štáty OSN, pokiaľ nie je pri konkrétnom zázname uvedené inak. K sporným prípadom (čiastočne uznané štáty, autonómne oblasti) sa pristupuje s poznámkou o ich špecifickom štatúte.

Poznámky k hlavným mestám a zdrojom

Hlavné mestá sú v zozname uvádzané tak, ako sú bežne rozpoznávané medzinárodnými zdrojmi — zvyčajne ide o sídla hlavných štátnych orgánov (vláda, prezidentské úrady, parlament). V niektorých prípadoch, kde krajina používa viacero sídel na výkon rôznych funkcií (napr. administratívne vs. legislativne), to bude v zozname explicitne uvedené.

Vzhľadom na meniacu sa povahu medzinárodného uznania a politických zmien sa môže počet a status krajín meniť. Preto je dobré pri špecifických pochybnostiach overiť informácie v aktuálnych oficiálnych zdrojoch alebo v medzinárodných organizáciách.

Nižšie uvedený zoznam (pokračovanie článku) je zostavený podľa uvedených princípov a obsahuje krajiny z každého kontinentu spolu s ich hlavnými mestami a prípadnými poznámkami o štatúte štátu alebo špecifikách hlavného mesta.